www.mestskakniznicabojnice.sk
Pondelok - Piatok 9:00-17:00 Streda 9:00-18:00 Sobota 8:00-12:00

História budovy


Mestská knižnica v Bojniciach

Podľa stavebných konštrukcii bola výstavba dvojpodlažného podpivničeného objektu datovaná do tretej tretiny 16. storočia. V tom období boli vlastníkmi hradu a panstva Thurzovci až do smrti ich posledného člena Michala v roku 1636. Už podľa týchto údajov môžeme konštatovať, že knižnica (vtedy pravdepodobne meštiansky alebo obytný dom) stála už za Thurzovcov a Pálffyovci ju len obnovili a prestavali v 18. storočí.

K barokovým pálffyovským úpravám objektu došlo až po požiari, ktorý v roku 1742 zasiahol Bojnice. Počas archeologického výskumu realizovaného Pamiatkovým úradom SR v Bratislave v roku 2004 bolo zistené, že zemina cca 40-60 cm pod súčasným terénom v hrúbke 40-60cm je od požiaru prepálená, čierna a obsahovala množstvo keramických nálezov, sklených črepov, železných nálezov a prepálenej mazaniny. Okrem týchto nálezov boli na severnej a východnej strane knižnice nájdené pod terénom pôvodné vetracie otvory do jej suterénu. Už podľa nich možno povedať, že fasády objektu boli vyššie, lebo pôvodná úroveň terénu bola omnoho nižšie než v súčasnosti. Z archeologických nálezov, ktoré sú zapožičané Pamiatkovým úradom a vystavené v mestskej knižnici, sú zaujímavé aj nálezy komorovitej kachliarskej keramiky zo 17-19. storočia, glazovanej na zeleno s rastlinným a geometrickým ornamentom, či s erbom. Kachlice pochádzajú pravdepodobne z Bojnických dielní, v ktorých pôsobili viacerí hrnčiari a kachliari, alebo tiež z Nitrianskeho Pravna. Množstvo hrnčiarskej keramiky sa našlo z hrncov, mís, krčahov a pokrievok so zelenou, žltou a hnedou glazúrou zo 16.-19. storočia.

Následne po požiari, po roku 1743, dali Pálffyovci objekt barokovo upraviť, bola spevnená valená klenba suterénu, boli upravené stropy miestností oboch podlaží na klenby, schodisko, hlavný vstup a fasády. O zásahu Pálffyovcov svedčí aj erb ich rodu nad vstupom do budovy. V tomto období bol objekt vyzdobený bielo čiernou ozdobnou fasádou.

Mestská knižnica v Bojniciach

Neskoršie bola terajšia knižnica ešte upravovaná v 19. storočí a v 20. storočí. Pôvodnú funkciu objektu nepoznáme. Pravdepodobne slúžil ako lesný úrad pre bojnické panstvo, ktorému pri lesoch v Handlovskej a Pravňanskej doline patrili aj mnohé ďalšie v oblasti Hornej Nitry a iných žúp na Slovensku. Z pozemkových kníh vieme, že koncom 19. storočia tu bola krčma. V 20. storočí objekt kúpil spolu so zámkom Baťa, ktorý tu zriadil ubytovňu pre svojich zamestnancov a bol jej majiteľom až do konca II. sv. vojny. Po roku 1945 pripadla budova štátnej správe lesov. Od roku 1949 tu boli umiestnené učebne strednej školy a od roku 1967 tu sídlila pôvodne ľudová, teraz mestská knižnica. Neskôr bola na prízemí predajňa textilu, opravovňa obuvi.

Mestská knižnica v Bojniciach

Už počas architektonicko historického výskumu, realizovaného pred obnovou objektu v 80. rokoch 20. storočia, bola zistená primárna výzdoba objektu staršia renesančná, z ktorej pochádzalo nájdené nárožné kvádrovanie a pomerne bohato zastúpená mladšia baroková výzdoba na hlavných fasádach s čiernymi obdĺžnikovými zrkadlami (plochami) okolo okien, v dolných častiach medzi zrkadlami s ornamentálnou ozdobou. Táto výzdoba na objekte vznikla počas barokových úprav po roku 1743. Vzhľadom na stav zachovaných pôvodných omietok a výzdoby, boli tieto zachované a ich kópia mala byť rekonštruovaná na novej omietke. Zároveň počas obnovy bola zrealizovaná aj výzdoba okolo hlavného vstupu formou čiernych kvádrov na vrchu s vázami. Túto výzdobu sme mohli pozorovať ešte donedávna.

Mestská knižnica v Bojniciach

Málokto si ale pamätá krásnu rekonštruovanú barokovú fasádu knižnice. Väčšina vnímala už len zavlhnutý objekt s opadanou farbou aj omietkou. Mesto Bojnice sa po nutnej sanácii a odvlhčení základov stavby knižnice, vzhľadom na stály vlhký potuchnutý vzduch v suterénnych priestoroch knižnice, rozhodlo vymeniť okná a obnoviť aj fasády objektu.

Žiaľ z poslednej obnovy sa nám nezachovala kompletná dokumentácia zamerania barokovej výzdoby fasád objektu. Preto bolo nutné zistiť túto staršiu výzdobu. Na fasádach bol realizovaný reštaurátorský výskum. Vrchná nová vrstva omietok musela byť citlivo ručne odstraňovaná, po pôvodnú výzdobu. Cementová vrstvička omietky ale spôsobila, že mnohé časti barokovej výzdoby boli poškodené.

Mestská knižnica v Bojniciach

Napriek tomu realizátor výskumu, akad. mal. M. Šurin zistil, že baroková výzdoba bola bohatšia a trošku iných rozmerov ako sme ju poznali z predchádzajúcej rekonštrukcie. Vtedy neboli totiž obnovené slepé maľované okná, ktoré boli v roku 2005 nájdené na východnej a západnej fasáde, ani výzdoba rozvilín nad oknami prízemia. Zároveň k barokovej výzdobe mali patriť aj šambrány okolo okien až potom čierna výzdoba. Z množstva zachovanej výzdoby ale nebolo možné presne obnoviť pôvodnú barokovú výzdobu bez toho, aby sa nevymýšľali ozdoby pri hlavnom vstupe a na iných miestach fasád.

Pod barokovou fasádou, bola zistená staršia renesančná fasáda. Aj tu sa našli zaujímavé nálezy - nárožné kvádrovanie s rytou linkou v omietke. Renesančné okná boli menšie, mali kamenné šambrány orámované v omietke fasád tenkým bielym pásikom, vyznačeným rytou linkou.

Renesančná fasáda je jednoduchšia, sceľuje objekt a bolo ju možné rekonštruovať lepšie než čierno bielu barokovú výzdobu. Zaujímavým zistením je aj fakt, že pôvodný vstup do objektu bol cez polkruhovým portálom s bránou. Je možné že bol neskoršie prenesený na východnú stranu parcely a začal slúžiť ako vstup do dvora knižnice. Rozmery tohto kamenného portálu by zodpovedali rozmerom vstupu knižnice. Výrazný kamenný portál do prejazdu knižnice bol situovaný presne oproti podobnému kamennému portálu protiľahlého objektu bývalého Pivovaru. Portál by nebolo vhodné prenášať a tak bolo rozhodnuté len o jeho plastickom jednoduchom zobrazení v omietke. Preto má teraz knižnica fasády obnovené podľa zistenej renesančnej výzdoby s menšími okienkami, so šambránami a nárožným kvádrovaním.

Bojnice-nárožie kaplnky a knižnice

V susedstve knižnice sa nachádza Kostol sv. Martina a Kaplnka sv. Jána Nepomuckého. A práve kaplnka spolu s objektom knižnice vytvárali podľa spojenia Ing. arch. Lívie Blahovej v 2.polovici 18. storočia výrazné a nesmierne krásne nárožie námestia podľa výskumných reštaurátorských dokumentácii z Kaplnky sv. Jána Nepomuckého od Mgr. art. M. Holomaňa a Mgr. art. I. Havasiho a z knižnice od. Akad. mal. M. Šurina a Akad. soch. D. Hagaru.