www.mestskakniznicabojnice.sk
Pondelok - Piatok 9:00-17:00 Streda 9:00-18:00 Sobota 8:00-12:00

Drahoslav Machala a Ladislav Švihran



Drahoslav Machala a Ladislav Švihran

Na sklonku roka 2002 sa na pultoch kníhkupectiev objavili tri reprezentatívne publikácie z bratislavského vydavateľstva Perfekt Majstri ducha Ladislava Švihrana, Majstri slova Drahoslava Machalu, Majstri štetca a Dušana Mikolaja. Neskôr ešte pribudli Majstri architektúry Matúša Dullu a Majstri scény Andreja Maťašíka.

Zaujímavou formou približujú najvýznamnejších Slovákov v daných odboroch. Knihy nás natoľko očarili, že sme pozvali tvorcov prvých dvoch kníh na stretnutie s bojnickými žiakmi. Spolu so zástupkyňou šéfredaktorky PhDr. Editou Sabolíkovou k nám zavítali.


Krátky výber otázok zo stretnutia:

Koľko vám trvá napísanie knihy?
D.Machala: To býva rôzne. Kniha Majstri slova mi trvala 2 roky. Práca na knihe si vyžadovala mimoriadne nároky na overovanie faktov, spresňovanie detailov, desiatky konzultácií a pomoc od pracovníkov po celom Slovensku, ako aj od samotných osobností, prípadne príslušníkov ich rodín.

L.Švihran: Mne kniha Majstri ducha netrvala tak dlho. Od roku 1972 som v slobodnom povolaní, takže sa venujem iba tejto práci. Ale napríklad ku knihe Svet stavia (vyšla v r. 1984) som sústreďoval materiály 10 – 12 rokov.
Pani redaktorka ešte spresnila, že vydavateľstvu trvá približne 3 – 4 mesiace, kým pripraví tieto knihy do tlače. Príprava spočíva v skrátení textov (po konzultácii s autormi), vo výbere najkvalitnejších a najzaujímavejších fotografií a oprave chybičiek. Tlač samotnej knihy už potom trvá krátko.

Prečo si pán Machala vybral ku knihe poviedok z r. 1975 názov Zhavranení bratia?
Mám brata Ivana, s ktorým som si vždy veľmi dobre rozumel. Obaja máme radi aj maliara Vincenta van Gogha a písali sme si aj listy, v ktorých sme sa oslovovali menami bratov van Goghovcov Theo a Vincent. A keď sa Ivan oženil, pripadalo mi to, ako by mi ho jeho manželka vzala. Ako v rozprávke o zhavranených bratoch.
 Kniha  majstri slova Čítate radi rozprávky?

L.Švihran: Áno, aj dnes v nich nachádzam stále niečo nové. Napísal som aj knihu o slávnom rozprávkarovi Pavol Dobšinský (2001)

D.Machala: Aj ja čítam rozprávky. Najradšej mám rozprávku Svetovládny rytier. Najviac sa mi v rozprávkach páči ten úsek, keď tátošík príde s Jankom na miesto a ľudskou rečou prehovorí: „A teraz, Janko, už musíš ísť sám."

Aký je váš vzťah ku knihám? Čítali ste ich od detstva radi?

D.Machala: Nie, ako celkom malý som nečítal až tak rád. Chytilo ma to až neskôr.

L.Švihran: Ja od detstva čítam rád a veľmi veľa. Čítaval som aj s lampášom pod perinou.
Pán Švihran, vaša prvá kniha sa volá Kulturizmus ducha (1970). Prečo?
V tom období, keď som ju písal, vzrástol záujem o kulturistiku. Ja som študoval pedagogiku a psychológiu a zaujímalo ma, či by sa dal ako rozvoj svalov – telo, rozvíjať aj mozog, myslenie a táto kniha je o tom, že áno.
Kniha majstri-ducha
Keby ste si mali vybrať vzor z osobností vo vašich najnovších knihách, kto by to bol?

D.Machala: Je to ťažké. Keby išlo o svetových, tak neváham – jednoznačne Hemingway, o ktorom som napísal aj knihu Reporét Hemingway (1980), aj scenár k televíznemu dokumentu a ešte Paustovskij, ale aj Dostojevskij. A zo slovenských? Snáď Mňačko a Mináč – ten najmä svojimi esejami napr. aj o Štúrovcoch, pretože nestrácajú na aktuálnosti ani dnes.
L.Švihran: To nie je jednoduché. Mohla by to byť dievčina, ktorá vychodila šesť tried ľudovej školy a popri svojej ubíjajúcej práci na pošte, kam nastúpila ako 12-ročná sa ako samouk naučila maďarsky, nemecky, francúzsky, čiastočne ovládala aj latinčinu, taliančinu a rumunčinu. A okrem botaniky sa zaoberala aj mineralógiou, speleológiou a astronómiou. Bola to Izabela Textorisová a nebola ojedinelým zjavom v našej minulosti. Mnohí naši vzdelanci získali až neuveriteľne rozsiahle vedomosti, niekoľkí boli profesormi na domácich a zahraničných univerzitách, ďalší radcami uhorských kráľov napr. Ján Sumbacus, ktorý ovládal 11 jazykov. A či Ján Jesenius alebo Aurel Stodola, ktorému pri príležitosti 70. narodenín vyjadrili uznanie najmúdrejší tohto sveta – napr. aj Albert Einstein.

D.Machala: A slovenskí majstri štetca – od Majstra Pavla z Levoče cez Ľudovíta Fullu, Martina Benku a aj ostatní umelci ocenení na svetových výstavách. Že sme teraz chudobnejší, to nič neznamená. Na Slovensku boli, aj sú talenty svetového významu. Máme byť na čo hrdí. Sme síce malá krajina, no v srdci Európy, so svojím miestom v histórii.