www.mestskakniznicabojnice.sk
Pondelok - Piatok 9:00-17:00 Streda 9:00-18:00 Sobota 8:00-12:00

Gabriela Futová


Gabriela Futová v knižnici Bojnice

"Mám takú utopickú predstavu, že raz nastúpim do autobusu a všetci ľudia budú mať hlavy v otvorených knihách." To je sen Gabriely Futovej, spisovateľky, Prešovčanky, matky Elišky a Maroška, ktorá dva dni pred svojimi 36. narodeninami navštívila bojnickú knižnicu.

Gabriela Futová, autorka detských kníh, patrí medzi spisovateľov so zmyslom pre humor. Ako sama tvrdí, vychádza z pozorovania detí v okolí a veľmi ju inšpiruje vlastné detstvo, pretože navyvádzala kopec hlúpostí.

Žiaci 3. a 4. ročníka ZŠ v Bojniciach mali možnosť položiť jej svoje otázky. Z nich vyberáme:

Chceli ste sa stať spisovateľkou už ako dieťa?
Áno. Už keď som bola malá a nevedela som ešte písať, obdivovala som mamin rukopis, ako píše, ja som sa hrala, že tiež píšem. Neskôr som chcela byť šoférkou v autobuse, pretože sa mi páčilo ako sa tam zatvárajú dvere, chcela som byť aj učiteľkou. Rozhodla som sa študovať žurnalistiku. Ale toto povolanie som nikdy nevykonávala. Už na škole som zistila, že mám písať iné, čo som chcela. Nemohla som si vymýšľať.
Ktoré predmety v škole patrili medzi vaše obľúbené? Radi ste písali slohy?
Áno, veľmi rada. Potom neskôr som to aj zneužívala. Cez jednu vyučovaciu hodinu som vo vyšších ročníkoch nestihla napísať celú prácu. Pani učiteľka, aby mi nemusela zhoršiť známku za nedokončenú prácu, vypýtala ma aj z ďalších vyučovacích hodín. To sa už potom stalo pravidlom. Matematiku a fyziku som nemala veľmi rada.Okrem slovenčiny som mala rada aj telesnú a nemčinu. Tú najmä kvôli učiteľke. Bola veľmi spravodlivá, nikdy na nás nekričala a mala u nás rešpekt.
Kde a kedy píšete?
Najlepšie sa mi píše v posteli. Páči sa mi, že nemusím byť pri tom upravená, namaľovaná, môžem byť v pyžame. Ja to mám ako druhé povolanie, pretože teraz pracujem v detskej knižnici Slniečko. Myslela som si, že to je také povolanie, kde bude veget, pohodička. Až potom som zistila, že to tak vôbec nie je. Nielenže nestíham ani len prečítať knihy, ktoré potrebujem na podujatia v práci, musím ich nosiť domov, ale vyžaduje to tvorivú prácu, vymýšľanie, takže častokrát som doma taká unavená, že nemám síl vymýšľať a písať vlastnú knihu.
V knihách, ktoré ste napísali, ste zažili to, čo v nich opisujete, alebo to zažili vaše deti?
Našťastie nie, lebo to by som už tu asi nebola. Sú to zážitky detí kolegyne z predošlého zamestnania. A keď som sa jej pýtala, či jej nevadí, že takto zverejňujem jej životné príbehy, povedala, že nie. No, keď si to čítala, napadlo jej ešte veľa vecí, ktoré vyparatili a zabudla ich spomenúť. Ja najčastejšie počúvam, čo ľudia hovoria na ulici, potom si to zapíšem.
A ako to bolo s knihami Hľadám lepšiu mamuLepší otec v hrsti?
O mamách toho píšem najviac, pretože ja som vyrastala iba s mamou sama. Keď som sa stala mamou aj ja, zistila som, čo to všetko obnáša. A moja mama bola na všetko sama. Bola výborná, ale aj ja som vybrala hľadať lepšiu mamu. Pamätám sa, že som si pobalila jedno tričko a chcela som odísť. A v knihe som dovymýšľala, ako mohol ten môj odchod dopadnúť. V knihe Lepší otec v hrsti ako kamoš na streche som si zasa spomenula na situáciu, keď sa moja mama zaľúbila, keď som mala 13 rokov a chcela sa vydávať, čo sa mi vôbec nepáčilo. Mne by sa viac pozdával iný pán, ktorý mal vlčiaka.
Máte rada zvieratá?
Mám, od detstva, aj doma máme rybičky, škrečkov Bojsa a Nebojsa, suchozemskú korytnačku, od ktorej máme pol roka pokoj, keď spí.

Gabriela Futová a jej knihy deti zaujali. Svedčí o tom aj poradovník na jej knihy v knižnici.