Rozprávky z červenej ponožky
Bol raz jeden chlapec a volal sa Marek. Ak by ste ho niekde stretli, poznáte ho podľa toho, že má: Dve nohy. Uprostred tváre jeden nos. Potom ešte dve oči ako dve slivky. Také veľké, aj také modré. Marek chodí do škôlky, no majú tam s ním trápenie. Všetky deti v škôlke si po obede políhajú, prižmúria oči a už sa im snívajú krásne sny. Len Marek sa obracia, díva sa napravo, naľavo, čerti s ním šijú.
Ukážka s. 10
Ale čo sa raz nestalo: leží Marek na ležadle, vrtí sa, zíza hore-dolu i na nohu si pozrie, a tu zbadá, z ponožky sa mu ďube palec. No čože, vyďubaných palcov sme už videli! Ale tento palec sa Markovi pred očami vyďubával čoraz viac, až sa vyďubal celý. Palec má vojenskú čapicu a po vojensky salutuje:
Nech žijú vojaci!
Nech žijú!, vydýchol Marek. Kto si?
Pán kapitán, hlásim, ja som váš palec a volám sa Palec, povedal palec.
Môžeš mi hovoriť generál, poznamenal Marek skromne.
Pán generál, hlási sa vám čatár Palec.
To je zábava! A skadiaľ si prišiel, čatár?
Pán generál, hlásim, vyďubal som sa.
Ako vyďubal?
Pán generál, hlásim, celkom som sa vyďubal. Z vašej červenej ponožky.
Aha. A čo bude teraz?
Pán generál, hlásim, teraz čakám na vaše rozkazy.
Naozaj? A mohol by som si rozkázať aj rozprávku?
Rozkaz, pán generál!
Vymyslite – nakreslite, deti, aké rozprávky vymyslel čatár Palec?.